Charakteristika
Patrí do čeľade bôbovité. Bôb je statná, vysoká rastlina s mohutným okvetím. Koreňový systém nie je veľmi vyvinutý. Kvety sú bielej farby, veľké 4-6 cm, súmerné s piatimi okvetnými lístkami. Plody sú umiestnené v hnedočervených strukoch. Listy sú trojpočetné a dlhé 5 - 8 cm. Obsahuje veľké množstvo bielkovín.
Výskyt
Bôb pochádza zo severnej Afriky a juhozápadnej Ázie, kde sa objavil približne 6500 rokov pred Kristom. V porovnaní s ostatnými strukovinami má menšie nároky na teplo. Na vodu má vysoké nároky počas klíčenia, kvitnutia a zelenej zrelosti. Rastlina má rada prostredie s vysokou vlhkosťou a zrážkami. Pôdy preferuje hlboké, úrodné, ťažšie a hlinito-ílovité.
Zber a úprava
Zbierajú sa semená, ktoré sa buď sušia alebo užívajú celé. Nenechávame ich veľmi dozrieť, mali by sa trhať už zelené. Chuťou pripomínajú gaštany.
Liečivé vlastnosti
Vďaka vysokému obsahu bielkovín sa odporúča pri problémoch s kĺbmi. Bôb obsahuje vitamíny A a E. Jeho konzumáciou prispieva k dobrej nálade. Bôb je bohatý na látky, ktoré pomáhajú pri Parkinsonovej chorobe, hypertenzii a malárii.
Príprava
Sušené bôby treba nechať namočené vo vode počas noci, voda sa odcedí, pretože je horkej chuti a bôb sa dá uvariť až do zmäknutia cca 50 minút. Uvarené bôby treba olúpať, stačí ich zatlačiť medzi prstami. Pripravujú sa z neho jedla podobné všetkým strukovinám - napr. polievky, šaláty, ako príloha, nátierky, alebo sa praží ako gaštany.
Zaujímavosť
Na Slovensku sa bôb pestoval vždy na Zelený štvrtok, podľa viery, že sa mu zaviažu kvety tak, ako sú počas týchto dní zaviazané zvony.