Charakteristika
Lišajník z čeľade diskovitých s kríčkovitou asi 15 cm vysokou, nepravidelne vidlicovito rozkonárenou stielkou, na jednej strane tmavší, olivovej až zelenkastohnedej farby, na druhej strane bledší, škvrnitý. Suchá stielka je chrupkovitá, lámavá, vlhká stielka je mäkká, kožovitá a vonia hubou. Ak sa varí s vodou (1:20), vznikne po ochladnutí horko chutiaci rôsol.
Výskyt
Nachádza sa na vlhkých pasienkoch, rúbaniskách a lesnatých kopcoch hornatých krajov, ale najmä na vresovitej pôde, zväčša medzi trávou alebo machom. Rastie veľmi pomaly (za rok 3-5 mm). Často vytvára celistvý chrupkajúci koberec.
Zber a úprava
Zbierame celú stielku, a to suchú, bez cudzích primiešanín, takmer po celý rok (najlepšie v lete po daždi, keď sa tak nemrví). Odtŕhame ju ručne od zeme , keď sme miesto predtým dôkladne očistili. Sušíme krátko prirodzeným teplom (umelým pri teplote do 30°C), lebo neobsahuje mnoho vody (spočiatku možno presušiť na mieste ako seno a potom dosušiť). Uschovávanú občas prezeráme, lebo ľahko prijíma vlhkosť a znehodnocuje sa.
Liečivé vlastnosti
Súčasť liekopisnej prsnej čajoviny a iných prípravkov. Osoží pri chorobách dýchacích ciest a pľúcnej tuberkulóze. Povzbudzuje činnosť žliaz, obličiek, upravuje trávenie, napomáha látkovú premenu. Náhradka cukru pre diabetikov.
Príprava
Horkú chuť lišajníka odstránime máčaním vo vode, do ktorej sme pridali trocha sódy alebo potaše (na 1 liter 5 gramov) a po 24 h premyjeme. Sirup pripravíme: 100 g karamelového cukru zaliať ¾ l vody a variť asi ½ h na slabom ohni s 10 g drogy).
Zaujímavosť
Rastlina vo väčších dávkach spôsobuje hnačku, prípadne nevoľnosť.