Charakteristika
Vŕbovka je trváca, asi 50-150 cm vysoká bylina. Stonky má priame, v hornej časti rozkonárené, krátkochlpaté. Dolné listy sú protistojné a vyššie striedavé, sediace, vajcovito kopijovité, mäkko chlpaté až plstnaté. Bledofialové kvety s priemerom asi 1 cm vyrastajú z pazúch listov v riedkych strapcoch. V kvetoch sú výrazné štvorlaločné blizny.
Výskyt
Rastie v okolí potokov a na vlhších lúkách od nížin po podhorské pásmo, najmä na vápencovom podloží. Často sa uchytí na zborenískách a spáleniskách. Je rozšírená na celom území.
Zber a úprava
Pri zbere sa zrezáva kvitnúca vňať alebo len jej vrchná časť, najmä na začiatku kvitnutia pred dozrievaním semien. Suší sa zavesená v riedkych zväzkoch alebo rozstrihaná na doskách pokrytých papierom, v tieni. V umelých podmienkach sa suší pri teplote 35°C.
Liečivé vlastnosti
Najrozšírenejšie je použitie vŕbovky je pri zväčšení prostaty a chorobách močového ústrojenstva a ťažkostiach tráviacej sústavy. Tak ako všetky močopudné rastliny, aj vŕbovka znižuje vysoký tlak a pomáha organizmu zbavovať sa škodlivých látok. Už pri prvých príznakoch poruchy prostaty sa mužom odporúča preventívne piť čaj z vŕbovky. Blahodarné účinky má aj po operácii prostaty. Vŕbovka má však liečivý vplyv aj na poruchy funkcie močového ústrojenstva žien.
Príprava
Čajová zmes sa pripraví z vňate vŕbovky a vňate zlatobyle ako hlavných zložiek, z vňate srdcovníka, vresu, pyšteka a z kvetu hluchavky, ako vedľajších zložiek. Dve lyžice zmesi sa zalejú pol litrom vriacej vody a nechajú sa prikryté lúhovať 15 minút. Po precedení sa pije dvakrát denne, ráno a večer nalačno, minimálne jednu hodinu pred jedlom. Čaj však možno pripraviť aj z dvoch lyžíc samej sušenej vŕbovky a pol litra vriacej vody.
Zaujímavosť
Pri ťažkostiach s prostatou treba vždy navštíviť aj lekára. Počas užívania vŕbovky je zakázané piť alkoholické nápoje a fajčiť.